Príklad 1
70–ročná vdova, ktorá poberá starobný dôchodok 30,90 eura aj vdovský dôchodok 193 eur. Okrem tejto dávky v hmotnej núdzi má tiež nárok na ochranný príspevok a aj príspevok na bývanie, pretože už dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok. Počas svojho života bola dôchodkovo poistená 25 rokov.
Výška jej dávky a príspevkov k tejto dávke sa určí ako rozdiel medzi výškou nárokov v celkovej sume 181,37 eura (dávka v hmotnej núdzi je 60,50 eura, príspevok na zdravotnú starostlivosť 2 eurá, ochranný príspevok 63,07 eura z dôvodu dosiahnutia dôchodkového veku, príspevok na bývanie pre jednotlivca je 55,80 eura) a započítateľnú výškou starobného dôchodku 23,17 eura (75 % z výšky starobného dôchodku 30,90 eura) a 144,75 eura (75 % zo 193 eur, čo je jej vdovský dôchodok) = spolu započítateľný príjem 167,92 eura.
Tejto vdove vznikne nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 13,45 eura mesačne (181,37 – 167,92 = 13,45).
Príklad 2
62–ročná starobná dôchodkyňa dostáva dôchodok 297 eur. ! Výška dávky a príspevkov k tejto dávke sa určí ako rozdiel medzi výškou jej nárokov v celkovej sume 181,37 eura a započítateľnou výškou jej starobného dôchodku 222,75 eura (75 % z výšky starobného dôchodku 297 eur).
Keďže jej zostane 41,38 eura, čo je suma vyššia, ako je celková suma jej nárokov, nevzniká napriek nízkemu dôchodku nárok dávky v hmotnej núdzi.
Príklad 3
Poberateľ invalidného dôchodku vo výške 186 eur mesačne bol uznaný za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, je tiež vlastníkom bytu a je slobodný.
Výška jeho dávky a príspevkov k tejto dávke sa určí ako rozdiel medzi výškou jeho nárokov v celkovej sume 181,37 eura a započítateľnou výškou jeho dôchodku 139,50 eura (75 % z výšky invalidného dôchodku 186 eur). Podľa § 5 ods. 4 sa za príjem pri posudzovaní tejto hmotnej núdze zabezpečenia základných životných podmienok nepovažuje: 25 % z jeho starobného dôchodku dôchodcovi, ktorý získal za obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, táto suma sa zvyšuje o 1 % priznaného starobného dôchodku za každý nový rok dôchodkového poistenia získaného po 25. roku dôchodkového poistenia, od 1. 1. 2010 aj u predčasného starobného dôchodcu; 25 % z invalidného dôchodku; 25 % z vdovského alebo vdoveckého dôchodku priznaného vdovcovi alebo vdove, ktorí už dovŕšili dôchodkový vek; 25 % zo sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity; 25 % zo sirotského dôchodku.
Tento invalidný dôchodca má nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 41,87 eura.
Príklad 4
Rodičia majú dve deti. Tie si plnia svoju povinnú školskú dochádzku. Nemajú majetok a spĺňajú podmienky pre poskytnutie príspevku na bývanie. Taktiež nemajú žiadny príjem.
Rodičia požiadajú o dávku. Dávka je 157,60 eura + 8 eur príspevok na zdravotnú starostlivosť (4 x po 2 eura na všetkých členov rodiny) + 89,20 eura čo je príspevok na bývanie. Celková suma nárokov je 254,80 eura. Keďže táto rodina nemá žiadny príjem, výška dávky a príspevkov bude 254,80 eura a tá sa ešte zvýši o dávku 34,40 eura (2 x 17,20 eura) na deti, ktoré si plnia svoju povinnú školskú dochádzku. Rodina dostane 289,20 eura.
Dlhšie pracujúci občania, to je jediný spôsob, ako môžu jednotlivé vlády zabezpečiť fungovanie dôchodkových systémov. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
“Dlhšie pracovať, aj keď sa to ľuďom nemusí vôbec páčiť, je najmenej bolestivá varianta,” povedala šéfka OECD pre sociálnu politiku Monika Queisserová s tým, že v opačnom prípade existuje riziko, že na vyplácanie dôchodkov nebudú dostatočné príjmy.
V krajinách patriacich do OECD je štandardný vek odchodu do dôchodku 65 rokov, avšak veľa ľudí prestane pracovať skôr. Muži majú tendenciu končiť medzi 63 a 64 rokmi, ženy potom v 62 rokoch.
S predlžujúca sa priemernou dĺžkou života skorší odchod do dôchodku skončí a ľudia budú musieť pracovať približne do 66 rokov. Podľa OECD by “efektívny” odchod do dôchodku mal byť u mužov v 66,6 rokoch au žien v 65,8 rokoch.
Francúzska rebélie
Kvôli zvýšeniu veku odchodu do dôchodku sa v minulom roku zmietala Francúzsko dlhú dobu vo vlne pouličných protestov a štrajkov. Nakoniec francúzska vláda presadila zvýšenie odchodu do dôchodku o dva roky. Nárok na minimálny dôchodok majú Francúzi od 62 rokov, až od 67 rokov potom môžu poberať plnú penziu.
“Priemerná dĺžka života rastie vo väčšine krajín OECD, naopak pôrodnosť klesá,” pripomenula ekonómka OECD Anna D’Addiová. “Je dôležité, aby štáty snažili o udržateľnosť rozpočtu, avšak bez zabúdali na podstatný cieľ, a to zabezpečenie dostatočných príjmov pre dôchodcov, “dodala.
